Najlepšie prázdniny
1.Kapitola
Odchod a príchod 

„Prečo ja? Prečo ja?“ znel Denisin zúfalý status sa facebooku. Samozrejme, hneď jej naskočili komentáre čo sa jej stalo. Veľmi slušnými slovami im všetkým oznámila, že odchádza na prázdniny za starými rodičmi na farmu vraj aby si užila "čistého vzduchu“
„Dokonca nemajú ani internet! Oni ma chcú priviesť o rozum! “neodpustila si napísať aj toto.
„Deniska, čo robíš?" zakričala na ňu z vedľajšej izby mama.
„Nič."  odpovedala a snažila sa do toho vložiť toľko hnevu koľko sa len dalo.
„Tak vypni ten počítač a choď sa zbaliť zajtra skoro ráno odchádzaš. “
"Prečo tam musím ísť? Načisto ste mi pokazili leto." frfle Denisa.
„Už o tom nebudeme hovoriť !Odchádzaš k babke a dedovi a na túto tému nepadne už ani pol slova! “ zavelila mama. Denisa sa s reptaním odpísala kamarátkam a šla sa baliť. Vôbec však netušila čo si má na tú farmu vziať. Nakoniec sa jej však podarilo zbaliť akú takú tašku. Nezabudla však na MP3 nabitú pesničkami a nabíjačku na mobil. Najdôležitejšie veci. Potom sa nenápadne vykradla z domu a šla sa  rozlúčiť s kamarátkami .

*****

„Tak sa tam maj dobre. A keď dorazíš zavolaj. “ lúčila sa s Denisou mama keď nastupovala do autobusu, ktorý ju mal odviesť do dediny Veľké Jablčné odkiaľ po ňu prídu dedo a odvezie ju na farmu Veľké Jabĺčko.
„Fajn sa tam mať určite nebudem. “pomyslela. „Jasné. Ahoj mami. “ povedala namiesto toho, pretože sa nechcela s mamou rozísť v zlom .V autobuse si sadla k oknu, založila si slúchadlá, pustila MP3 prehrávač a takpovediac vypla.Za oknom sa mihala krajina, ale ona ju nevnímala. Asi tak po hodine jazdy si k nej prisadlo dievča nižšej postavy, chudá a s krátkymi blond vlasmi, v približne v jej veku.
„Ahoj. Ja som Barbora .Kam ideš? “ spýtala sa bez okolkov Denisa si zložila slúchadlá a znudene odvetila.
„Čau. Som Denisa a idem za starými rodičmi na farmu Veľké Jabĺčko. To je... “Barbara ju však ani nenechala dohovoriť.
„To je super! Ja idem tiež na prázdniny k starkým, ktorý bývajú vo Veľkom Jablčnom. “
„A ty sa tešíš? “ nechápavo sa jej spýtala Denisa.
"Jasné. Bola som tam aj minulý rok. Tvoji starý rodičia majú super kone a.." pre zmenu jej do reči skočila Denisa.
„Tam sú aj kone? “
„A čo si si myslela ?Si ešte nebola u starých rodičov? Máš veľké šťastie, že tam môžeš bývať. Ja som tam vlani  chodila na výpomoc .A zato ma Patrik naučil jazdiť. “
„Kto? “
„Paťo ich pomocník. Ty fakt nič nevieš? “ divila sa Barbora. Ona vie o farme jej starých rodičov viac ako ich vnučka. Ale kým jej Denisa stihla odpovedať autobus zastal na ich zastávke. Keď vystúpili vonku ich čakal Denisin dedo František  v koči.
„Auto sa pokazilo. “ privítal svoju vnučku. „Vitaj Barbora. Vidím, že si už spoznala moju vnučku. Budeš aj tento rok pomáhať na farmu? “
„Jasné. Ak teda môžem. Vidím, že ste už konečne nalakovali ten koč. “  odvetila, kým si Denisa  prezerala  kone.
„Isteže môžeš a budeš pomáhať aj s nováčikmi. “ veľavýznamne sa pozrel na Denisu. Keďže sa už  všetci usadili a aj batožina už bola naložená, kone sa dali do pohybu a za chvíľu dorazili k Barborinmu domu.
„Ďakujem “povedala Barbora zatiaľ čo si skladala tašky.
„Zajtra ťa čakáme. Však Denisa? “
„Jasné. Bude fajn aspoň niekoho tu poznať. “ odpovedala celkom úprimne.
„Paťo s Maxom sa ťa už nevedia dočkať. Maj sa!“
„Dovidenia.  Kričala za nimi a na rozlúčku im zakývala.
„Kto je Max?“ spýtala sa Denisa keď osameli.
„Border kólia. A nezaujíma ťa Paťo?“
„Barbora mi už povedala, že je to váš pomocník alebo také niečo. Na čo je vlastne zameraná tá vaša farma? “ vyzvedala Denisa kým sa kochala krásnou prírodou okolo ktorej prechádzali.
„Ono to vlastne nie je ani farma. Iba ľudia ju tak volajú. Veď máme iba zopár sliepok, šesť koní, nejaké psy a mačky a to je tak všetko."
„Aha. A prečo ju potom tak volajú?“  nenechala sa odbiť.
„To by som aj ja rád vedel. Ale nikto mi to nechce povedať.“  zasmial sa dedko. „Asi preto, že máme tie kone a ďalšie zvieratá ,ktoré nemá nikto iný v dedine. Neviem. Skôr by sa síce hodilo aby nás volali ranč.“ pokrčil plecami a zastavil kone, pretože už prešli bránou.
„Páni.“ vykríkla  Denisa keď vystúpila s koča. Babka, ktorá celý čas vyzerala z okna, kedy prídu sa teraz vyrútila z dverí. „Deniska! Ako dávno som ťa už nevidela. Poď sem nech ťa vystískam.“  pribehla k nej a z celej sily ju vyobjímala.
„ Dobre, dobre. Aj ja ťa rada vidím.“ vyjachtala .
„Poď sa najprv najesť a potom ťa prevediem po celom dvore a všetko ti poukazujem. Dedo ber tašky. A ty moja zlatá poď tadeto. A psov sa neboj. Nemali by ti ublížiť.. Aspoň myslím."
„Veľmi povzbudzujúce.“ pomyslela si Denisa keď vchádzala do domu za svojou energetickou babkou. „Hádam to nebude až také zlé.“ Povzbudila ešte raz samú seba.