Toto "dielko" som napísala už dávnejšie a už si ani nepamätám o čom celkom je Mám pocit, že je trochu divná ale to je u mňa väčšina vecí takže ju nerieším  :D poprosím blbé komentáre si nechajte pre seba taký typ diela to je unikát  :D

Mať tak tvoje problémy

"Pol šiestej, kde toľko trčí?" nervózna Lenka,14-ročné dievča, bubnovalo po notebooku, sediac pri tom v tureckom sede na nemocničnej posteli, na deckom oddelení slušne vybavenej fakultnej nemocnice a  žmolilo v ruke koniec svojich gaštanových vlasov, čakajúc kedy príde jej najlepšia kamarátka Nina.
"Čau" napísala Nina.
"Aleluja. Tak rozprávaj a preháňaj"
"Najprv povedz ako sa máš ty? No je toho hrozne veľa neviem kde mám začať"
"Ja sa mám fajn zobrali mi toľko krvi, že si začínam myslieť, že som medzi upírmi. Ale najväčšiu radosť mi urobíš keď začneš hovoriť. Tak vieš čo? Máš skype? Zavolaj nech je to rýchlejšie." Lenka už mala na hlave slúchadlá a zas netrpezlivo bubnovala po posteli ujedajúc zo všetkého čo tam mala, kým konečne začal zvoniť imaginárny mobil.
"Takže. Rozprávam a preháňam...." bola jej prvá veta.

Pred dvoma  dňami (pondelok):
Riaditeľ, postarší pán ktorý vyvolával rešpekt u mladších žiakov a bol na posmech starším žiakom,  základnej školy si na chodbu zavolal Ninu lebo nikto iný s trojice čo bola na exkurzii v Poľsku ,pri ktorom vyrábali výrobky z hliny, nebol v škole.
"Nina, v stredu si máte ísť prebrať tie výrobky čo ste spravili vtedy v Poľsku. Erik je chorý tak pôjdete len ty a Lenka. Kde vlastne je?" spýtal sa riaditeľ. Viditeľne nemal náladu ani čas riešiť také pre neho malichernosti. Nina lovila v pamäti vhodnú formuláciu slov akou by mu povedala, že pôjde iba sama. "Lenka   šla na nejaké vyšetrenia takže pôjdem asi sama."
"To čo jej ako hľadajú nádor či čo?" Nina sa prekvapene zahľadela na riaditeľa. Čo s ním je? Takého ho ešte nezažila. Odpovedala mu však na otázku a na nič sa radšej nepýtala. Riaditeľ mal viac než zlú náladu.
"Do šľaka. Tak tam budeš musieť ísť sama nevadí ti to?" vypotil riaditeľ po dlhšej odmlke.
"Nie nevadí. Kde a kedy mám v stredu čakať?" spýtala sa ale v hlave mala len jedinú myšlienku: ten riaditeľ si niečo fetol?
"Tak ako minule. Len teraz pôjdeš sama. Ja mám veľa práce. Ale samú ťa pustiť nemôžem. Pôjde s tebou nejaká učiteľka. Uvidíš ktorá." Povedal na polceste preč.
"Dobre. Dovidenia"  zakričala za ním, avšak tej ju už nevnímal. Vrátila sa do triedy celá popletená. Prvej spolužiačke čo bola poruke, vysypala všetko čo sa jej udiali. Spoločne usúdili, že riaditeľ dnes fakt nemal svoj deň.

Streda:
"Bohača asi tu zmrznem. Som len zvedavá, ktorú učiteľku tu poslal."  Mrmlala si popod nos Nina. Prešlo okolo nej už zopár učiteľov ale všetci iba pozdravili a išli ďalej. Ale zrazu sa blížil niekto kto vôbec nemal ísť týmto smerom.
"Len mi nepovedzte že ide hentá len nie ona nie nie..."mumlala si .
"Ahoj. Ty čakáš na ten autobus?" spýtala sa jej prichádzajúca osba.
"Dobré. Áno." odpovedala  a pre seba si dodala: „šľak to trafil jeden horší doprovod ako druhý Lenáááá kde siiiii?“ Chvalabohu  sa už doteperil autobus rýchlo nastúpila a šla čo najďalej od učiteľky. Tá si na jej šťastie sadla k nejakej inej učiteľke hneď pri dverách. Nina sa poobzerala ku komu by si sadla. Nikoho známeho alebo aspoň neutrálneho nenašla. Sklamaná si sadla sama. Vytiahla MP3 a knihu. Pustila si hudbu a snažila sa čítať. Zrazu ju zo zamyslenia vytrhol výkrik rovno do ucha.
"Aaaaaa. Kuva" to bola jej nadávka. Prvé čo si všimla, keď sa s pamätala zo šoku bolo, že jej nehrá MP3.Vypnutá.Druhá vec bola, že sa nepohla ani o stranu a tretia, niekoho vedľa seba zaregistrovala. Otočila sa a tam sedel Dominik. Chalan s ktorým sa zoznámili na prvom výlete a ktorý sa páčil Lenke. Bol tak starý ako oni dve, mal gaštanové oči a ešte gaštanovejšie vlasy v účese Bieber.
"Teba nie je ľahké zobudiť."
"Ehm ja som nespala."
"Tak si potom bola v kóme. Čo si si nesadla ku nám?" otočil sa a ukázal za seba. Na posledných sedačkách sedel Marek a Lukáš .Obidva jej zakývali.
"Vieš že ani neviem? Kde sme?" spýtala sa a to jasne dokazovalo teóriu o zdriemnutí si.
"Stojíme na hraniciach. Poď k nám" začal jej zbierať veci. Veľmi na výber nemala.
"To bude vyzerať divne." poznamenala Nina len tak proforma , pretože jej vôbec nezáležalo na tom čo si budú myslieť ostatní ľudia. Musela si však držať nejakú ikonu.
"Ale čo. Dáš si lečo? CHA CHA pekný slovný zvrat čo. Pekne si tu sadni na čestné miesto medzi nás dvoch. Lukáš vypadni." usadili ju medzi seba a Nina už začala tušiť, že to nedopadne dobre ale čo narobíš? Veci ti zobrali, únikový východ zamedzili. Musíš ostať sedieť. Ale nebolo to až také zlé celkom dobre sa zabavili. Kým neprišla na rad jedna hlúpa hra, ktorú vymyslel Marek. Bola to kartová hra spojená z bozkávaním. Nine sa to moc nepozdávalo, ale nemala na výber. Pravidlá boli jednoduché. Ťahali si karty a kto vytiahol eso, kráľa, dolka alebo horka musel niekoho pobozkať .A tu nastal kameň úrazu. Keďže tam bolo iba jedno dievča, chalani si vyberať nemohli. Alebo to bol zámer? Samozrejme malo to nejakú postupnosť. Začalo sa bozkom na ruku, pokračovalo na čelo, líce, pery...Nina mala výhodu v tom, že keď vytiahla raz mohla pobozkať Mareka na ruku, keď druhý Dominika na ruku. Chalani s toho mali veľkú  radosť no a Nina tá sa tvárila tiež je jej to je príjemné. Hlavne keď ju začal bozkať Dominik na pery. A keď sa dostal k jazýčkovej bola v siedmom nebi. Ale aj Dominik sa tak tváril. Pri tom hlasnom rehotaní sa na nich celí autobus díval a nevyzerali dvakrát nadšene.  Pre všeobecnú radosť ostatných cestujúcich dorazili na miesto. Keď vystúpili vyhýbali sa zvyšní účastníci tejto štvorici veľkým oblúkom. Tá sa nadšene presunula do galérie, ktorá sa nachádzala na nejakom zámku či hrade? Im to bolo úplne jedno. Hlavne, že sú spolu ani nevenovali veľkú pozornosť tomu čo sa okolo nich deje. Upútalo ich to až keď všetci okolo nich stíchli a len oni hovorili. Napokon sa tiež upokojili. Ale neprestali si robiť vtip s toho čo rozprávali iný a keď prišli na rad oni aby povedali niečo k svojej práci , pri jej preberaní len habkali. Ale im to bolo jedno. Podaktorý si už aj začali myslieť, že sú niečím posilnení. A niekedy si to začali myslieť aj oni. Len letmo zaregistrovali, že idú na exkurziu po tejto budove o ktorej ešte stále nevedeli čo je zač aj keď im rozprávali siahodlhú históriu a oneskorene sa vybrali za nimi. Lenže tu sa u Niny prejavil zdravý rozum a povedala si, že aspoň ona dobehne tú skupinu pred nimi. Odtrhla sa teda od troch chalanov, ktorí sa zas prehýnali od smiechu na nejakom obraze a ponáhľala sa za ostatnými. Avšak cesta pred ňou sa rozdeľovala. Pokračovala dvoma smermi a to rovno alebo mohla odbočiť do nejakej miestnosti, ktorá prechádzala do ďalšej. Povedala si, že pôjde cez tie miestnosti vraj určite tadiaľ šli aj oni. Čo čert nechcel nešli. Trojica chlapcov si ani nevšimla, že tam nejaká odbočka je a pokračovali stále rovno. Keď sa im podarilo dohnať skupinu, a chceli si udobriť Ninu, nemohli ju nájsť. Veľmi tomu nevenovali pozornosť , zhodli sa na tom, že Nina sa im vyhýba. Až keď ukončili prehliadku prišli organizátori na to, že im chýba jeden človek. Nina sa zatiaľ bezúspešne pokúšala vymotať z tohto labyrintu. Zrazu uvidela niekoho kto stál pri nejakom vystavenom predmete. Potešená myšlienkou, že ju odtiaľ vyvedie ponáhľala sa k nemu.
"Dobrý deň" pozdravila ju osova.
"Dobrý, mierne som sa stratila. Pomôžete mi?"
"Poď za mnou."
„O čo to môže byť horšie?“ pomyslela si Maťa a vybrala sa za ním. Asi tak po 10 minútach jej došlo, že sa ešte viac zamotáva. Keď tu zrazu sa pred ňou vynoril Marek.
"Konečne" Nina pri ňom zastala ale záhadný muž išiel ďalej.
"Ehm ďakujem" zakričala za ním aj keď si nebola istá či ju odtiaľto vyvádzal.
"Na koho tam kričíš?"
"Veď na toho chlapa čo ma odtiaľto viedol."
"Tu nikto nebol." začudoval sa Marek a začal pochybovať o jej zdravom rozume, pretože Nina naďalej tvrdila že videla asi 180cm vysokého , štíhleho muža s tmavými vlasmi.
"Nešiblo ti? tu nikto nie je. Poď radšej za ostatnými."
"A ty sa odtiaľto vieš dostať?"
"Ani nie ale táto chodba vedie do miestnosti kde sa máme stretnúť."
Vybrali sa teda za ostatnými. Keď dorazili do tej miestnosti ozval sa jasot.
"No toto. Čo ste tam vy dvaja robili?"
"Čo by sme robili. Ja som sa stratila a Marek ma našiel." o záhadnom mužovi sa radšej nezmienila.
"No len aby to nebolo niečo nekalé." podmehúcky sa zasmial Lukáš.
"Čo také?" spýtal sa sprisahanecky Marek.
"No napríklad toto:" priskročil k Nine a bez okolkov ju pred všetkými pobozkal. Keď ju pustil ozval sa Marek.
"Aha. Takže toto. "a prikročil k nej aj on a tiež ju pobozkal. Po bozku  Nina zvolala.
"Vy ste sa zbláznili?" vykríkla ale nevyznelo to moc nahnevane skôr blažene. Ale aj tak sa jej podarilo tváriť urazene. Aj keď to  dlho nevydržala a v autobuse sa opäť s nimi bavila.
Keď jej autobus zastavil na jej zastávke Dominik sa vybral s ňou, odprevadiť ju domov. Bolo jej to celkom divné ale nenamietala. Tak si teda vykračujú po ceste stále sa na niečom smejú keď ti kde sa vzal tu sa vzal stál pred nimi Martin, jej spolužiak.
"Ty sa čo ulievaš zo školy?" vybafol na ňu. Dominik sa len zmetene díval z jedného na druhého.
„Bola som v reprezentovať školu, ty inteligent." odvrkla  mu a chcela okolo neho prejsť ale nedovolil jej to.
"A toto je čo za chalana?"
"Nevyzvedaj." ale napokon sa mu podarilo Ninu zlomiť a dozvedel sa kto to je.
"S takým mladým chodíš? spýtal sa jej s veľkou dávkou výsmechu.
"Vieš čo?! Ty sa láskavo do mňa nestaraj!."  Nina toho začínala mať už plné zuby. Celý deň bol divný a ona túžila len po teplom kúpeli a aby jej dali všetci pokoj.
"A dokáže aj toto?" a takisto ako kopa dnes už ďalších chalanov k nej pristúpi a pobozkal ju.
"FUJ!" uľavila si Nina, keď sa odrhla. Ale niečo jej na tom nesedelo viac ako by malo. Všetci na okolo sa rehotali. Zrazu sa odkiaľsi vynoril Marek a tiež sa smial. Ale Ninu upútalo niečo iné. Kamera v jeho ruke. Prišiel k nim a pustil posledný záber Dominikovi.
"Skvelý záber." zhodnotil ho Dominik. Nine to pomaly začalo dochádzať.
"Vy ste teda riadne svine. "uľavila si. Na dôvažok strelila facku prvému čo mala po ruke. Obetným baránkom sa stal Martin.
"A to si to ešte nevidela celé. Joj to bude srandy keď to uvidí celá škola v rátane učiteľov." vykoktal sa v návale smiechu Marek.
"ČO?" bola dosť zmetená.
"No tam nie je len jeden bozk ale všetky dnešné.“ tentoraz jej odpovedal Dominik.
"Ale ako ste sa dostali do autobusu?" to si nedokázala vysvetliť aj keď jej to všetko ostatné už došlo.
"No povedali sme riaditeľovi, že ťa to hádam nenechá niesť samú a tak on nakoniec prisvedčil. Tak som nasadol v meste a dobre sa skryl." Nina sa ani nenamáhala odpovedať streli facku tomu kto bol najbližšie, čiže Dominikovi, ktorému vypadla až kamera z ruky a ponáhľala sa domov.

Súčasnosť
"No a teraz to pošlú všetkým v škole dajú to na facebook a ešte aj na youtube, tak čo ti mám na to povedať?" dokončila svoje rozprávanie Nina.
"A kto bol ten záhadný duch?" spýtala sa Lenka.
"Ja ti tu poviem, že video na ktorom sa bozkávam asi zo štyrmi rozličnými chalanmi zavesia na net a teba zaujíma nejaký duch?!!" kričala rozčarovaná Nina.
"No vieš ako. To bolo reálne možné ale duch? To je niečo paranormálne. Ale tak aj to video ma zaujíma. A ktorý bol najlepší?" dodala Lenka aby mala Nina radosť.
"To je na tom to najhoršie že Martin. Ten,... nejdem hrešiť. Môj najneobľúbenejší spolužiak. Ako je to možné?! A ten duch? Ževraj na tom mieste kedysi prenasledovali akéhosi šľachtica a ten tam zomrel. Odvtedy ho párkrát zazreli a niektorí turisti vraveli, že ich vyviedol z toho labyrintu izieb. Si nemysli že aj mňa to nezaujímalo."

"A teraz mi povedz koľko z toho je pravda? " spýtala sa Lenka.

"Čo? Veď všetko? " bránila sa Nina.

"Neklam už pri tom buse som vedela, že si vymýšľaš. Aká je teda pravda? " dobiedzala Lenka. Po pár minútach sa jej podarilo Ninu zlomiť.

"Pravda je, že som naozaj zaspala v buse, potom som sa motala na tom hrade, na spiatočnej ceste som prečítala pár strán a utápala sa v samo ľútosti.  A domov som šla sama. " rezignovala Nina, vediac že jej klamstvo bolo priehľadné a neuskutočniteľné.

" Tak vidíš. Mohli sme to mať s krku za päť minút a nie posielať mi sms-ky, v duchu  také niečo si určite ešte nezažila. "

"A zažila? Takú nudu? No ja až teraz. A sama si povedala, že mám preháňať. "
"Prepáč rada by som si s tebou ešte poklebetila ale zas mi chcú brať krv. Ja nechcem aaa oni sú fakt upíry. Tak čau. " Lenka zložila svoj imaginárny telefón na skype, odhlásila sa s facebooku a tak povediac zmizla z povrchu zemského. Pre istotu si ešte aj vypla zvonenie na mobil aby ju Nina neotravovala, že sa chce udobriť, pretože si určite všimla, že je nahnevaná.
"Ja mať tak jej problémy" pomyslela si Nina, urobila to isté vediac, že zajtra sa au tak budú rozprávať akoby sa nič nestalo a išla sa nachystať do školy.