Tento článok mal byť pôvodne reportážou do školských novýn Lenže ja u tohtoročných maturantov nemám žiadnych bližších priateľov preto z toho vznikol tak nejaký blog ale aj tak to nie je zlé

Problémy maturantov

Každoročne o takomto čase sa tisícky študentov, samozrejme aj na našej škole, pripravujú na jednu z ich prvých dôležitých skúšok v živote, a to na maturitu. Vtedy sa samovoľne rozdelia na dve skupiny a to na tých, ktorí s maturitou nemajú žiaden problém buď preto, že sú natoľko múdri, kašlú na to, alebo sú taký optimisti, že veria v bezchybný priebeh. V každom prípade sú v relatívnej pohode, nedokážu pochopiť hysterčiacich spolužiakov a iba nad nimi krútia hlavou. Avšak je tu aj druhá skupina, ktorá stresuje prinajlepšom od stužkovej.

Prvý problém nastáva už pri výbere predmetov, z ktorých chceme maturovať. Ujasniť si tento výber je najlepšie urobiť už v prvom ročníku pri výbere seminára. A ak nie tak najneskôr mať tieto semináre v treťom ročníku, pretože potom študent z druhej skupiny len zháňa poznámky a snaží sa všetko doučiť za pár týždňov. Keď sa mu to nepodarí, je nervózny a celé skúškové obdobie môže dopadne zle.

Zatiaľ čo obsah vedomostí vo svojej hlave môžeme ovplyvniť, so zdravím to už také ľahké nie je. A toto trápi taktiež nejedného maturanta. To ,či bude zdravý. Veď predsa rozmýšľať s hlavou ako balón pri nádche alebo bolesťou žalúdka, to nie je jednoduché.

Ďalším problémom sú obavy. „Čo ak to nespravím? Čo ak všetko zabudnem? Čo ak si vyberiem práve tú otázku čo nebudem vedieť?“ samé „čo ak“ sa nám, študentom, preháňa hlavou. Namiesto toho aby sme sa koncentrovali, nás trápia tieto nezmyselné otázky bez odpovede.  A najhoršia otázka z kategórie čo ak je otázka: „Čo ak dostanem takého či onakého profesora?“ je pravda, že profesorov si nevyberáme, ale pokiaľ niečo vieme, ten profesor tam nie je na to aby nás nenechal prejsť.

Nervozita, alebo povestné motýliky v bruchu, toho tiež môžu napáchať veľa. Taktiež aj tréma či celkovo stres. To sú tie najhoršie pocity, ktoré nás môžu zaplaviť predtým ako vstúpime do triedy, kde budeme písať testy a neskôr ústne odpovedať.

Tak či onak, môže nám povedať aj sto ľudí ako prebieha maturita, a že sa nie je čoho báť, pokiaľ to však nezažijeme málokedy tomu uveríme. Ale keď už budeme na tej druhej strane, samy nebudeme chápať čoho sme sa tak obávali, z čoho sme vlastne mali taký strach. A všetkým ktorí pôjdu na maturitu po nás, budeme tvrdiť, že to nie je nič ťažké. Tí nám však nebudú veriť a celý kolobeh sa zopakuje. Preto by sme sa mali zbaviť nežiaduceho stresu, aj keď to nie je také ľahké.