3.kapitola
Problémy 

„CRRRRRRRR .“zazvonil Denise budík ktorý si nastavila na pol ôsmu.
„Nieeeee. Veď sú prázdniny“ vypla ho a otočila sa na druhý bok. Vtedy ju vlastne napadlo prečo jej ten budík, tak skoro zvonil a vyskočila s postele. Rýchlo na seba nahádzala šaty a už bola v kuchyni.
„Ale, ale. Čo tak zavčasu?“ spýtal sa jej dedo, ktorý čítal za stolom noviny.
„Zabudol si? Chcem ísť prekvapiť Patrika.“ vysvetľovala pričom si chystala raňajky.
„Jaj, fakt. Tak sa dobre presvedč či máš kone správne osedlané.“
„Jasné.“ povedala s plnými ústami a už jej nebolo.
„Len aby sa to neskončilo nejako zle.“ predpovedala babka ,ktorá sa s vnučkou ani nemala kedy pozdraviť.
„Čo by sa mohlo stať?.“ zafrflal dedo a znova sa venoval svojím novinám. Denisa zatiaľ prišla k stajniam .Po ceste sa zvítala so psami a zobrala si čistiace potreby. Kone česala dovtedy kým si nemyslela, že na nich nie je ani smietka prachu. Raz ju prišiel pozrieť dedo, ale keď videl aká je  zabratá do česania ani ju neoslovil .Keď už si myslela že čistejší nebudú, šla po sedlá. Našťastie sa jej podarilo dať všetko na správne miesto hneď, pričom sa jej všetko podarilo dotiahnuť. Následne si šla otvoriť dvere a pozrela sa na hodinky.8.45.
„Akurát. Teraz už len zobrať oťažie a zamieriť k Patrikovi. Cestu zvládla celkom dobre a pred Patrikovým domom sa ocitla o 8.55.Práve na čas lebo Patrik už vychádzal z domu.
„A ty tu čo robíš?“ ohúrene a zároveň pobúrene sa jej spýtal.
„Dobré ráno. Chcela som ťa prekvapiť. A predviesť sa.“
„Ty si ich sama osedlala a priviedla sem? Vie o tom tvoj dedo?“
„Jasné. Čo sa rozčuľuješ. Doslovne povedal: Dobre. Len sa dobre presvedč či máš kone správne osedlané. No nie úplne doslovne. Prečo stalo sa niečo?“
„Nie úplne. Len toľko, že Démon sa bojí  hluku čo robia veľké autá. Ale to si nemala ako vedieť.“
„Ach jaj. To som zas domrvila.“ Patrik jej na to nepovedal nič ale začal nasadať na koňa. Lenže Zákon schválnosti funguje .Ako náhle sa Patrikovi podarilo Démona utíšiť ,nechcel pokojne stáť, vyrútilo sa spoza zákruty obrovské auto. Vtedy akoby do Démona udrelo tisíc bleskov. Vyštartoval po ceste a už ho nebolo. A Patrik ostal visieť na jednom strmeni a držal sa hrušky .Práve keď prihrmelo auto, vkladal nohu do strmeňa. Najhoršie na tom bolo, že sa mu tam zakliesnila a nemohol ani zoskočiť dole. Denisa na zlomok sekundy nevedela čo má robiť, potom však popchla Samanthu a nasledovala ich. Ale hafling proti klusákovi veľké šance nemá. Aj keď Samantha sa snažila. Démon najprv upaľoval do stredu dediny. Potom si to však rozmyslel preskočil priekopu a zamieril na pole. V tomto momente Patrik zavil od bolesti. To ešte viac posilnilo Denisine odhodlanie a vytryskovala za nimi. Na nerovnom teréne Démon spomalil ale aj tak ho Denisa so Samanthou dobehli až keď vchádzali do lesa. Denise v hlave vírila kopa myšlienok ale tá najdôležitejšia bola zastaviť Démona .Celú svoju dôveru vložila do Samanthy a svoje oťažie držala len v jednej ruke, pričom kobylu vôbec neovládala. Samantha ale vycítila, že sa má držať blízko pri Démonovi, a tak udržiavala tempo aj keď ju to stálo kopu síl. Denisa sa začala naťahovať za Démonovými oťažami a nakoniec sa jej ich podarilo chytiť. Potiahla. Démon pocítil tlak a začal sa upokojovať pričom aj spomaľovať. Nakoniec úplne zastavili.
„Je ti niečo?“ spýtala sa Denisa Patrika keď mu pomáhala dole.
„Asi som si vyvrtol členok.“ odpovedal keď si sadol na zem.
„Je to moja vina. Nemala som vodiť Démona do dediny.“
„Nie. Nemohla si vedieť, že je taký bojazliví. Teraz sa chvíľu prechádzaj s koňmi a potom priviaž otave o nejaký strom.“  kým Denisa a krokovala kone stále sa ospravedlňovala. Keď si k nemu napokon sadla povedal jej: „No tak .Ber to s tej pozitívnejšej strany.“
„To má aj pozitívnu stranu?“ zahundrala
„Samozrejme. Napríklad si si dnes zacválala ako som ti sľúbil. A ešte sme sami v tomto tajuplnom lese.“ zatiahol strašidelne.
„To vôbec nie je k smiechu. Čo tvoja noha? Vieš vôbec kde sme? Ako sa dostaneme domov?“
„Ššššš.“ zastavil prívod jej otázok. „Všetko sa vyrieši. Moja noha na tom nie je až tak zle. Síce neviem kde sme, mal som viac starostí ako sa udržať na Démonovi a nesledoval som cestu, ale skúsme sa vrátiť po tom chodníku čo sme sem prišli. Nie hneď.“ zahamoval ju pretože už vyskočila odviazať kone. „Nechaj ich vydýchnuť. Samantha pri tejto záchrannej akcii podala nadľudský výkon, teda nadkonský. Že pokojná Sam dokáže takto tryskovať to som netušil. A ty ?Ako si chytila tie oťaže? Neviem či by som to ja dokázal. Tak poď sadni si ku mne a počkajme aspoň s pol hodinky nech kone načerpajú silu. Aj keď pôjdeme na späť len krokom. Povedz mi niečo o sebe?“ vyzval ju aby im čas rýchlejšie utiekol.
       Medzitým na farmu dorazila Barbora. Keď zistila, že tam nie sú kone ani Denisa s Paťom s nadávkami sa vyrútila za Františkom.
„Kde je Paťo s Denisou?“ spýtala sa ho keď ho našla.
„Neviem. Denisa chcela len ísť prekvapiť Paťa. Asi sú niekde u nich.“
„Nie, nie sú. Šla som okolo Paťovho domu asi pred desiatimi minútami a teraz je 9.45 Paťo sem väčšinou chodí o deviatej. To by tu už boli.“ uvažovala. „O nie! Vy ste Denise dovolili zobrať Démona do dediny?“
„Jasné prečo nie?“
„Zabudli ste? Teraz cez nás chodia tie veľké autá a Démon sa náramne bojí veľkých áut.“
„A do šľaka .Myslíš, že mohla ísť nejaká okolo nich?“
„Nemyslím, ja viem Keď som sa zobudila o 9.00 tak akurát jedno šlo. A keďže v tejto dedine je len jedna cesta musela ísť aj okolo Paťovho domu.“
„Čo teraz?“ Františka už začala chytať panika.
„No čo asi? Idem osedlať Jaka a zájdem ich hľadať.“
„Nemôžeš ísť sama.“ zakričal za ňou František lebo Barbora už odchádzala do stajne
„Tak choďte niekoho zohnať.“ a už jej nebolo. V stajni narýchlo osedlala Jaka a klusom zišla do dediny. Tam sa spýtala či niekto nevidel okolo ísť dva kone. Jedna pani jej povedala ako videla nejaké dievča na koni cválať cez jej pole smerom k lesu .Ale druhého koňa nevidela. Barbora si dala dokopy čo vedela a vyšiel jej len jeden logický výsledok. Démon sa splašil a Denisa ho so Samanthou sledovali. Ale kde sa podel Patrik to netušila. Predsa len ich nešla hľadať ale otočila Jaka a šla povedať Františkovi čo sa dozvedela.
       V lese zatiaľ zavládla príjemná atmosféra. Denisa sa už upokojila a aj kone si vydýchli. Nastal čas návratu. Tu nastal problém. Ale aj ten vyriešili. Paťo mal ísť na Samantha lebo je menšia a ľahšie na ňu vysadne. Zväčšili teda Patrikovi pravý strmeň ako sa len dalo, priviedli Sam k najvyššiemu pňu v okolí. Paťo sa s pomocou Denisy vyškrabal na peň, chytil sa Samanthy, Denisa ho podoprela a s veľkým fučaním sa im podarilo vopchať pravú nohu do strmeňa. Ďalej len už prehodil ľavú nohu cez sedlo a nechaj ju tak. Denisa mu zmenšila pravý strmeň aby aspoň trocha mohol riadiť Sam holáňmi. Lenže nastal druhý problém Denisa sa máličko bála Démona. A hlavne sa bála toho, že vycíti, že sa bojí a potom jej v lepšom prípade zdrhne a v horšom ju nebude poslúchať. Patrik ju upokojoval, že to nie je jeho štýl. On je vlastne vynikajúci kôň len sa bojí veľkých áut. Nakoniec sa teda Denisa odhodlala na neho vysadnúť už len preto že jej nič iné neostávalo. Pomalým krokom sa teda vybrali po chodníčku .Denisa nevedela vôbec kadiaľ má ísť lebo jej orientačný zmysel sa rovnal nule .Paťo mal akú takú predstavu. Ako pokračovali Denise sa to čím ďalej tým prestávalo páčiť.
„Nemali by sme nechať nejakú značku aby vedeli kadiaľ majú ísť aby nás našli? Teda ak by nás tu vôbec našli.“ spýtala napokon.
„Musím sa ti priznať, že nemám najmenšej potuchy kde sme. Asi by sme sa mali vrátiť.“ rezignoval Paťo.
„To bude mierny problém lebo ja neviem kade. Ja sa dokážem stratiť aj v supermarkete tak sa moc nečuduj.“
„Škoda, že ťa ten tvoj nápad nenašiel skôr, mohli sme si značiť cestu. Aj keď neviem čím ale hocičo by bolo lepšie ako nič.“ zhodnotil  Patrik. „Myslíš že nás už hľadajú?“
„Je 10.30 určite. Aj keď pri mojom dedovi nevieš ale Barbora nás na 100% hľadá .Keď nie pre nič iné aby nám aspoň vynadala, že sme šli bez nej.“
„Hej a že ja nemiestne žartujem.“  pokúšal sa uvoľniť situáciu Patrik.
„Tak sa teda otočme. A ideme na späť. Hádam sme nikde neodbočili.“ pokúšali sa držať chodníčka ale aj tak zablúdili ešte viac ak sa to vlastne dalo.
:Ja už nadobro neviem kadiaľ máme ísť. A ty by si mal mať ten členok v pokoji a nie sa s ním viesť krížom-krážom po lese.“
„Veď už ma toľko nešetri. Som nejaký chlap. Počkať nezdá sa mi to alebo tam fakt rednú stromy? „
„Rednú. Hádam to bude koniec lesa.“ išli ako sa im najrýchlejšie dalo ale už keď sa blížili videli, že nenarazili na koniec lesa. Vyšli len na nejakú čistinku. Aspoň, že cez ňu tiekol potôčik, v ktorom sa kone osviežili.
„Sme beznádejne stratený.“ z povzdychom vyriekla Denisa.
„Nie, nie sme. Vidíš tamten strom?“
„Čo je s ním?“
„Nevidíš tie časti  domčeka na strome? To bol kedysi dávno môj domček. My sme vlastne proste blúdili v kruhu.“ zasmial sa.
„To si so mňa strieľaš?“
„Nie vážne. Stačí ak sa vydáme rovno a za chvíľu vyjdeme v Hruškovicovciach. Ale to by nebol práve najlepší nápad. Tadiaľ chodí ešte viac veľkých áut ako u nás.“
„To prežijem. Budeme sa držať len na dohľad cesty. Potrebuješ sa dostať k doktorovi.“  Paťo zozačiatku naliehal aby našli inú cestu ale nakoniec to vzdal lebo noha ho bolela.
    Barbora s Františkom sa zatiaľ vydali po stopách, ktoré poznali. Keď prišli do lesa smer ďalšej cesty zistili podľa dolámaných halúzok. S koňmi sa im predieralo pomaly ale dostali sa na tú istú čistinku odkiaľ pred chvíľou vyrazili Denisa s Patrikom. František sa poobzeral a poznamenal.
„Poďme domov.Za chvíľu sa vrátia smerom od Hruškovicovíc Patrik ich určite nasmeruje tadiaľ.“
„Ako to viete?“
„Žijem tu celý život, a aj Paťo tu žije celý život. Určite vie, ktorým smerom to má najbližšie z lesa.“
Ako vyšli z lesa zbadali dvojicu jazdcov držiacu sa pri lese. Barbora to nevydržala a vyrazila cvalom k nim.
„Konečne sme vás našli. Čo sa stalo? Prečo necválate?“
„Asi som si vyvrtol členok a kone sú dosť unavené. Hlavne Sam. Cválala od môjho domu až hore do lesa a vyrovnala sa pri tom klusákovi.“ neodpustil si pochvalu Patrik.
„A čo sa stalo?“
„Nebudem to predsa vravieť na dva razy. Poviem to až na farme.“  odbil Barboru Patrik.
Konečne sa dostali na farmu. Patrik skôr zletel ako zosadol zo Samanthy. Barbora s Denisou najprv odstrojili kone až potom šli do kuchyne. Tam už sedel Patrik s vyloženou nohou, na ktorej mu trónilo vrecko z ľadom. Na všeobecné doliehanie sa pustil do rozprávania. Denisa ho prerušila iba raz keď ju vychvaľoval do neba ako zastavila Démona.
„Ježkove husličky, deti toto mi nerobte.“ zvolala Denisina babka keď dorozprával.
„A kto teraz bude trénovať Denisu na súťaž.“ zamrmlal si František.
„Dedo! Ako môžeš teraz myslieť na nejakú súťaž, veď Patrikovi sa mohlo stať aj niečo horšie.“ rozčuľovala sa Denisa.
„To je v poriadku. Myslím, že Denisa nemusí nič trénovať. Ona by vyhrala aj pokročilý stupeň.“
„Na žiadnu súťaž nepôjdem a basta. Pokiaľ si myslíte, že som dobrá len na to, tak odchádzam.“ vychytila sa Denisa a zatresla za sebou dverami.
„Prepáčte ak som to domrvil.“ ospravedlňoval sa Paťo. Vstal zo stoličky pričom zo seba nevydal ani hláska ale tvár sa mu skrivila od bolesti .Keď nabral istotu doskackal ku dverám a odišiel za Denisou.
„Ach ta mládež. Načo je komu súťaž a dobré meno, že?“ rozčuľoval sa František.
„Ale nechaj ich .Sú mladý nech si užijú.“ hamovala ho babka.
„Tak dovidenia.“ rozlúčila sa Barbora, na ktorú už všetci skoro zabudli. Vyšla von pohľadať Denisu a Patrika. Našla ich ako sa rozprávajú na lavičke.
„No tak. Choď na tú súťaž a všetkým im to natri. A za odmenu vezmeme kone a pôjdeme niekam stanovať. Však Barbora?“ obrátil sa na ňu s otázkou Paťo pričom si Barbora myslela, že ju nezbadali.
„Eh jasné. Pôjdeme.“
„No tak dobre. Teraz ťa odprevadím domov a tam ostaneš celý deň.“  vyhlásila Denisa.
„Ale kdeže moja milá. Ty mi pekne zájdeš po ten ľad čo som tak starostlivo odhodil a spolu s Barborou postavíte dráhu. Samozrejme s mojím dohľadom“  a znova nahodil ten svoj vážny výraz pri ktorom sa obe dievčatá rozosmiali.
„Čo ja s tebou budem robiť?“ chcela povedať Denisa keďže sa však smiala.  Vo dverách domu, kde chcela zobrať vrecúško s ľadom ju ale babka zastavila, naložila jej obed vraj sa môžu najesť vonku. Po obede Denisa spolu s Barborou postavili improvizovanú dráhu .Nakoniec si Denisa vydobyla svoje a odprevadila Patrika domov zo slovami nech sa zajtra neukáže. Keď sa vrátila vyčistili koňom boxy a až do večera sa niekde túlali. Len čo sa Denisa rozlúčila s Barborou zamierila do postele a v okamžiku zaspala.