2.kapitola
Nové priateľstvá

„Môj prvý deň na farme.“ zamrmlala si Denisa keď schádzala do kuchyne.
„Ahoj srdiečko,“ privítala ju babka, „si si trošku prispala čo?“ Denisa sa zamyslene pozrie na hodiny a vážne. Bolo 10.30.
„To asi tou cestou. Alebo tým „čerstvým vzduchom?“ neodpustila si ironickú poznámku. Na raňajky si zobrala mlieko a rožok. Zatiaľ čo jedla, babka sa jej spýtala: „Čo budeš dnes robiť?“
„Asi dôkladnejšie preskúmam farmu.“ odpovedala s plnými ústami.
„Myslíš, že príde aj Barbora?“
„Určite. Včera sa už nevedela dočkať. Spomeň čerta..“ dokončila lebo zbadala Barboru za oknom.
Čo...?“ ale babka už nedopovedala lebo sa ozvalo klopanie na dvere.
„Dobrý...Ty len raňajkuješ?“ vošla dnu Barbora.
„No nejako deň začať musím. Ale už idem.“ Denisa vstala od stola a rozlúčila sa s babkou.
„Na obed prídem.“  zvolala keď prechádzali popod okno.
„Tak čo chceš dnes robiť?“ spýtala sa jej Barbora.
„No poukazovala by si mi to tu ty? Vieš ako to je keď ti to tu ukazuje babka. A mohla by si mi aj niečo povedať o zvieratách a tak?“
„Jasné. Tak toto je napríklad  pes.“  a ukázala pri tom na Maxa. Denisa sa na ňu krivo zahľadela až to Barboru rozosmialo.
„Pochopila som.“ povedala ešte stále smejúca sa Barbora. „Ale jedno si ujasnime. Žiadna Barbora len Bora.“
„Bora? To je nejaké divné.“ pochybovačne sa jej spýtala Denisa. Barbora to nevydržala a znova sa rozosmiala, že sa až chytala za brucho.
„Je. Lenže ja len žatrujem.“ Denisa sa zatvárila urazene ale len dovtedy kým neprišli k stajniam. Už tu bola včera a dedo jej len povedal mená a plemená koní a to bolo všetko. Dúfala, že dnes sa dozvie viac. A nemýlila sa. Barbora jej hneď začala rozprávať o jednotlivých koňoch a ona si vytiahla notes a začala si to zapisovať. Keď Barbora na dlhšiu chvíľu zmĺkla Denisa zdvihla hlavu od notesa.
„Čo?“ spýtala sa
„Ehm. Čo to robíš?“
„Nič. Zapisujem si to čo hovoríš. Prečo?“
„No ja neviem. Len tak. A stíhaš?“
„Ani celkom nie ale mám všetko. Píšem si v skratkách. Hádam to rozlúštim.“ usmiala sa Denisa
„Tak to prečítaj.“ Barbora nie a nie uveriť, že by si to stihla zapísať. Denisa pristúpila k prvému boxu. Bol tam shetlandský poník Fanklin.
„Je to shetlandský poník. Volá sa Franklin. Meno získal hlavne preto, že je v porovnaní z ostatnými koňmi pomalý. Ale aj preto, že je maznáčik .Má rád škrabanie za uchom a mrkvu. Jazdia na ňom malé deti.
Toto je hucul John .Je tvrdohlavý, ale kto si ho získa je s ním zadobre. Vždy keď k nemu prídeš daj mu kocku cukru a hneď ťa bude mať rád. No a ďalej sme nedošli.“ Barbora nechápavo pokrútila hlavou ale pokračovala.
„Toto je párik haflingov. Toto je kobyla Samantha a je to veľmi citlivá kobylka. Vhodná pre začiatočníkov. Vedľa nej stojí Jack. Rozoznáš ich tak ,že Sam má lysinu v tvare hviezdy a je tmavšia a Jack nemá žiadnu lysinu. Posledný kôň ,ktorý tu je, je Americký klusák Démon. Je dosť mladý. Jazdia na ňom tí skúsený .Ja jazdím na Jackovi ,teda aspoň som jazdila. Je to milí kôň ale trocha tvrdý na papuľu. Stíhaš?“
„Jasné. V pohode. Ale nemalo tu byť šesť koní?“
„No Asterix je teraz na chvíľu v inej stajni. Chceli ísť na veľký výlet či čo, a chýbal im kôň.“
„Ne..“ ale nestihla nič povedať, pretože začula hvízdanie a za hvízdaním sa vynoril aj chalan

“Ahojte krásavice. Vidím, že mi konečne prišla výpomoc. Čauko Barbora. Predstavíš mi tú  princeznú po tvojom boku?“ privítal ich Paťo pričom si prezrel Denisu .
„Ahoj. To je Františkova vnučka Denisa.“ odpovedala mu Barbora, „Denisa toto je Patrik.“ dodala.

Keď si potriasli rukami, zavládlo trápne ticho.
„Ach. Tak sa už odlepíte od zeme a ideme aj niečo robiť. Nie?“ prerušila ticho Barbora.
„Čo chcete dnes robiť?“ spýtal sa Paťo.
„Denisa si to tu chcela obzrieť.“ odpovedala radšej Barbora, lebo Denisa ešte stále stála ako zamrznutá.
„To je nezmysel. Také krásne počasie. Treba ho využiť nejako rozumnejšie. Jazdila si cez rok niekde?“ obrátil sa s otázkou na Barboru.
„Trocha. Neboj nezabudla som to.“
„OK. Zostávaš pri Jackovi však?“
„Samozrejme.“  pričom sa zatvárila ako by to bola ta najsamozrejmejšia vec na svete.
„Dobre teda. Choď osedlať Jacka a aj Démona, prosím. Ja zatiaľ mladej ukážem na Samanthe čo a ako.“
„Sedlá sú tam ako vždy, hej?“
„Jasné. Ideme všetci. Aj tak jej musíme ukázať čo kde je.“ povedal Patrik a milo sa na Denisu usmial. Tá sa konečne prebrala a šla  za nimi.
Patrik Denise vysvetlil ako sa čistí kôň. Ako ho osedlať a ako mu dať uzdu. Nakoniec jej vysvetlil ako má koňa ovládať. Aspoň približne. Keď už ju mali osedlanú pobrali sa za Barborou. Tá už mala osedlaných obidvoch .Patrik si prebral Démona a šli von.
„Tak teraz nasadni. Výborne. Toto bude trocha iná hodina ako zvyčajne. Prvú hodinu väčšinou vedieme jazdca zo zeme, ale ty prejdeš rýchlo kurzom. Ja ti vysvetlím čo a ako Barbora to názorne predvedie a ty to skúsiš opakovať. Samantha je pokojná, nemala by nikam ujsť ale keby sa naozaj vyplašila, nepanikári .Chyť sa hrušky. To je to guľaté na sedle a drž sa. OK ideme na to.“ Denisa bola síce dosť nervózna ale celkom sa jej darilo. Oťažie už vedela držať správne, aj s nohami vedela čo robiť. Len s tým, že má mať päty dole a byť vystretá mala trocha problémy.
„Takže .My máme všetci westernové sedlá ale jazdíme anglickým štýlom. Westernovým ťa teraz pliesť nebudem. Vidím ,že už aj tak máš s toho dosť chaos.“
„Jasné, že v tom mám chaos keď sa bojím. Kto  povedal, že sa chcem učiť jazdiť na koni?!“ kričali Denise v hlave myšlienky, avšak nahlas povedala: „Hej, hej. Náhodou mi to celkom ide. Už by sme sa mohli aj pohnúť.“  Svojím správaním chcela presvedčiť skôr samú seba , že je všetko v poriadku ako svoje okolie.
„Ty si to chcela. Tak pôjdeme krokom. Potom ti vysvetlím klus.“ Patrik sa chcel správať vážne ale keď videl ako kŕčovito sa drží v sedle, ceril od ucha k uchu.
„Jemne sa dotkni pätami Samanthy a len trošičku pritlač.“ lenže Denisa pritlačila viac ako mala a Samantha sa dala do dosť rýchleho klusu. Jazdkyňa vypleštila oči a ešte viac pritlačila holene. Samantha to pochopila ako výzvu do cvalu a začala cválať. Aspoň mala toľko rozumu ,že nešla niekam na stromy ale rovno. Zatiaľ. Teraz sa už Patrik prestal smiať a vyštartoval za ňou. Denisa si dala dokopy všetko čo o koňoch vedela. Uvedomila si, že je toho však žalostne málo. Ale naraz ju osvietilo a stlačila sedlo stehnami ako sa len dalo. Celá šťastná, že už tak nelieta v tom sedle sa pozrela pred seba a zbadala, že Samantha nie je až taká neomylná a mieri k rieke. Tu si spomenula na to ako ovládal Démona Patrik a potiahla jednu oťaž. Našťastie nie moc silno a Sam sa otočila. Lenže tu nastal druhý problém. Mierili rovno na nejaký pník. Kým sa Denisa spamätala ,kobyla ten pník preskočila. Denisou trhlo ale udržala sa. Tu ju už konečne dobehol Patrik a zakričal na ňu: „Zatiahni oťaže ale nie veľmi silno. Pomaly stupňuj tlak.“ Denisa teda opatrne potiahla oťaže a Samatha začala spomaľovať. Nakoniec ju dostala len do kroku. Tu ju otočila a zastala.
„Zbláznila si sa? Jemne znamená jemne! V tom nie je žiadny dvojzmysel. Vieš čo by sa stalo keby si spadla?!“ keď už sa Patrik vykričal, na tvári sa mu  rozhostil úsmev aj keď len letmí.
„Ty si nikdy nejazdila? Veď si mala zletieť už v kluse. A ten skok? Dobrý pol meter. Veď to skáču až stredne pokročilí. Mi nehovor, že si nikdy nejazdila.“
„No fakt nikdy. Ale bol to úžasný pocit. Môžem ísť ešte raz?“
„ Nie!“ vyhlásil neoblomne. Ale keď videl ako Denisino nadšenie opadlo povolil aspoň klus.
„Super. Klus mi nešiel.“ zarmútila sa Denisa .Patrik teda otočil Démona a vracali sa k stajniam. Chvíľu jej Patrik vysvetľoval klus ale Denisa to už nevydržala a naklusala Sám. Napodiv jej to išlo. Avšak ďaleko nedošla, pretože ju Patrik dobehol a prikázal jej spomaliť. Vraj nadnes toho už bolo dosť. Keď prišli k Barbore tá ju tiež vynachválila a ukázala jej čo natočila. Bola pripravená. Na prvé hodiny zvyknú brať kameru aby mali nováčikova záznam aký boli zlí jazdci aj keď u Denisy to neplatilo. Tá keď ten záznam videla nechcela veriť, že je to naozaj ona. To čo si ona myslela, že sa stalo v priebehu piatich minút sa udialo takpovediac v zlomku sekundy .Hneď sa vystrela zobrala otave a ten skok ako profesionálka .Denisa zoskočila z koňa a z vrecka vytiahla trocha popučené jablko .Prišla k Samantha a dala jej ho pričom sa jej prihovárala. Keď sa otočila videla ako Patrik nechápavo pozerá na video.

„Ďakujem, že si ma zachránil.“ povedala Denisa, ešte stále otočená k Sám.
„Nie je zač. Aj tak si to nepotrebovala. Vezmime kone odsedlať a pôjdeme to ukázať tvojím starým rodičom.“
„Len to nie!“ vykríkla Denisa
„Ale veď kone nemôžeme nechať osedlané.“ vysvetľoval Denise Päto pričom sa tváril, že to nepochopil ale oči ho znova prezradili.
„Nie to. Nemôžeš to ukázať babke! Už ma v živote nepustí na koňa.“
„Ale no tak. Nestresuj. Ja sa s ňou porozprávam.“ Denisa o tom nebola celkom presvedčená ale aj tak zobrali kone do stajne a postarali sa o ne. Potom sa pobrali do kuchyne. Keďže bol čas obeda našli tam obidvoch Denisiných starých rodičov.
„Nie! Nie!“ stále si opakovala Denisa
„Ahojte deti. Určite ste hladné. Naložím vám obed.“ privítala ich Denisina babka. Patrik pristúpil k Františkovi a pustil mu video. Zozačiatku bolo vidieť, že Denisa je neskúsená. Ale keď prišla tá časť, kedy sa Samantha rozcválala to už bolo niečo iné. Vtedy už sa pozerala aj babka.
„Ty si jej dovolil klusať? Čo klusať, cválať? Čo cválať, skákať?“ oboril sa František na Päta. Tu sa s letargie prebrala Denisa a zachránila Päta pred dedovým hnevom, ktorý vyzeral akoby mal dostať infarkt.
„To bola moja vina. Ja som ju nacválala. Päto mi hovoril jemne holene ale ja som dala silné a Sám naklusala. Potom som spanikárila a dala som ešte silnejšie. A...“  obhajovala ho Denisa oduševnene.
„Teraz už s tým nič nenarobím. Hlavne, že si celá.“ rezignoval radšej dedo, pretože Denisa vyzerala veľmi odhodlane. „A chceš ešte jazdiť?“ spýtal sa jej ešte pre istotu.
„Jasné. Je to skvelé.“
„A nechcela by si ísť na súťaž? Bude tu len taká malá,  medzi dedinami.“  Teraz sa však  pobúril Patrik: „To nemyslíte vážne! Veď len raz sedela na koni a tá súťaž je už za dva týždne. Aj keby každý deň jazdila medzi pokročilými nemá šancu a nik jej neuverí, že je začiatočníčka.“
„Ale uverí. Veď máme to video. A nech skúsi keď chce.“
„No neviem. Či to zvládnem. Jazdiť pred ľuďmi a tak. Čo má vlastne vedieť začiatočník?“
„Nič ťažké, iba krok klus a slalom v kroku a v kluse. Teda možno. “
„Že nič ťažké.“ mrmlal si Päto, ale nikto ho nepočúval.
„Iba? To skúsim a možno aj niečo vyhrám.“
„Čert s výhrou. Dnes si sa predsa mohla zabiť. A ak nie zabiť, niečo si zlomiť.“ rozčuľoval sa Patrik.
„Ja si myslím, že by to mohla skúsiť. Veď je to len taká súťaž medzi dedinami. Ešte som taký talent nevidela.“ zamiešala sa do rozhovoru Barbora. Doteraz stála ticho a pozorovala ako šľahajú blesky medzi Patrikom a Františkom.
„Tak ja si to najprv vyskúšam doma a potom sa rozhodnem.“  vyriekla kompromis Denisa, ktorý nebol po vôli ani jednej strane.
„A teraz jesť.“ uzavrela tému Denisina mama.
„Ako rozkážeš.“ naoko vážne povedal František a naostatok aj zasalutoval .Keď doobedovali dievčatá pomohli umyť riad .Patrik sa medzičasom vytratil von. Barbora sa potom rozlúčila a šla domov. Veď prišla na prázdniny k svojim starým rodičom. A tak sa Denisa pobrala hľadať Patrika. Našla ho ako sedí na kope dreva a hrá sa s Roním, nemeckým ovčiakom, ktorý je tiež súčasťou života na farme. Denisa k nemu potichu prešla z boku, naklonila sa a zvrieska mu do ucha: „BU!“
„Tak ty chceš aby som dostal infarkt?“ povedal, keď sa už upokojil.
„Prečo vlastne nechceš aby som šla na tú súťaž?“ spýtala sa ho, keď sa vyšplhala hore k nemu.
„Tvoj dedo si to predstavuje tak, ako by to bola samozrejmosť, že vieš jazdiť .Lenže, neber to osobne ,sa ti to mohlo len pošťastiť. Ja nechcem aby si sa zranila. A ešte k tomu tá súťaž nie je až taká ľahká. Ostatné dediny, hlavne Hruškovicovce dosť podvádzajú. Čomu sa smeješ?“
„To sú tu všetky dediny pomenované po ovocí?“ chichotala sa.
„Takmer všetky. Vravím ti oni dokážu do začiatočníkov dostať aj pokročilých a potom ostatný nemajú šancu. Majú známych v porote.“
„Nevadí. Mne ide hlavne o zážitok. Čo ideš teraz robiť?“ spýtala sa Denisa lebo Ponyho medzičasom prestala zaujímať loptička, ktorú mu na striedačku hádzali.
„Ešte som dnes nekydal a k večeru má prísť nejaký nováčik. Lenže keď si mi tak ponaháňala Samantu neviem na kom ho budem učiť. Ale myslím, že to bude nejaký krpec takže pôjde na Franklinovi.“
„A môžem ti pomôcť?“
„S čím?“
„So všetkým. Mohol by si mi pritom povedať niečo o jazdení aby som vedela aj teóriu. Keďže prax už ovládam. A môžeš aj o tom ako si sa k nemu dostal ty.“
„Och joj čo ja budem s tebou robiť?“ vzdychol si Paťo ale vzal Denisu za ruku a pomohol jej dole. Zamierili spolu k stajniam. Tam jej Patrik ukázal čo a ako. Denisa nakladala a Paťo chodil vyvážať fúrik. Medzitým jej povedal niečo o jazdení a o tom ako sa stal pomocník na farme.
„Bývam tu s rodičmi.“ rozhovoril sa, „no a keď žiješ v takej malej dedine musíš si nájsť nejakú zábavku. Ako šesťročný som sa zatúlal sem a spoznal som kone. Vtedy tu boli ešte iné. Začal som jazdiť a nejako ma to chytilo. Keď som mal asi štrnásť rokov povedal som si, že by som mal hádam aj  vypomôcť. Odvtedy tu trávim skoro každú minútu. Pokiaľ nie som  teda v škole.“
„A čo študuješ?“
„Idem štvrtím rokom gymnázium. A potom chcem študovať niečo s koňmi.“ takto sa rozprávali a pracovali celé poobedie až prišiel ten začiatočník, ktorý vlastne nebol začiatočník .Iba sa prišiel povoziť na koni. Jeho mama doniesla plnú tašku jabĺk pre kone. Patrik teda osedlal Johna, lebo nebol dnes ešte von. Lepšie povedané nechal ho osedlať Denisou, a potom to po nej skontroloval .Usadili chlapca do sedla a pobrali sa robiť kolieska v ohrade. Po čase keď vedľa seba kráčali Denisa s Patrikom, Patrik poznamenal: „Mohla si si osedlať Sám nemuseli sme kráčať obidvaja. Aspoň by si trénovala krok.“ Denisa mu zo smiechom odpovedala: „A ty by si si ma zobral na zodpovednosť? Čo keby som znova nacválala? Teraz by som sa mohla správať ako ozajstný začiatočník a čo potom?“
„Nestraš ma hej? Lebo ti už v živote nedovolím osedlať koňa.“ uťahoval si z nej Päto. Denisa sa zatvárila urazene a keď sa nepozeral pošteklila ho. Keďže viedol Johana nemohol jej to vrátiť. Asi tak po polhodine skončili. Vlastne chceli skončiť, lenže chlapcova mama sa spýtala či by ho nemohli odviesť až domov. Bývala v tejto dedine. Patrik sa síce zatváril kyslo ale súhlasil, že ho odvezie. Denisu napadol brilantný nápad. Osedlala Samantha a šla s nimi. Keď vysadili chlapca pred jeho domom Paťo vysadol na Johana.
„Och aký si drobný. Unesieš ma vôbec?“ uťahoval si Patrik. Johán si odfrkol a Patrik to považoval za súhlas. Vybrali sa teda domov. Denisa sa chcela pretekať ale Paťo povedal, že by to nebolo fér. On je vraj lepší jazdec a nechce sa krotiť len pre to aby ju nechal vyhrať. Šli teda iba krokom miestami klusom aby sa Denisa precvičila. Už jej to šlo dobre. Chcela aby šli cestou okolo Paťovho domu a nech tam ostane, však ona vezme obidva kone na späť do stajne .Ale Patrik o tom nechcel ani počuť. Vraj to nemá ďaleko od stajne.
„Tak dobre,“ povedala, „ale môžem si zacválať.“
„Ale zajtra.“
„OK“ Denisa bola síce trocha smutná ale nechala sa presvedčiť. Kým ale Paťo odišiel dali spoločnými silami ešte všetkým koňom žrať a čistú vodu.
„Kedy zajtra prídeš?“ spýtala sa Denisa
„Asi o deviatej.“ odpovedal Paťo , zívajúc na plné ústa.
„Bol to dlhý deň. Maj sa.“ na rozlúčku jej zamával a pobral sa domov. Denise trvalo iba pár sekúnd kým sa rozhodla ,že ho bude sledovať a zistí kde býva. Chcela ho zajtra prekvapiť. Paťo mal pravdu. Nebýval ďaleko. S týmto zistením sa spokojná pobrala domov.
„Dedko? Môžem zajtra ráno vziať Samanthu a Démona k Patrikovi? Ako prekvapenie.“ za prosíkala Denisa.
„Uhm“ odpovedal jej dedo ale moc ju nepočúval. A to bola veľká chyba.
„Nakoniec to tu asi fakt nebude také zlé.“ pomyslela si Denisa keď kráčala k svojej izbe.